INŠPIRÁCIA – prípad z praxe – mozgová obrna

Keď zisťujeme, že nič, o čom sme boli doteraz presvedčení a žili sme to, tak byť nemusí:

keď sme presvedčení, že sa niečo nedá,

sme si istí, že toto musí tak byť alebo onak,

že musíme niečo strpieť, alebo odtrpieť,

že „trápenie, bolesť, problém“ nemá riešenie.

Na sedenie prišiel milý chlap, ktorý „trpí“ mozgovou obrnou od narodenia. Prejavuje sa mu to v rôznych oblastiach života, v reči, chôdzi, v práci, v živote.

Najviac ho trápilo chodenie, to čo každý považujeme za úplne prirodzené. Keď mal prejsť cez cestu, mal strachy a obavy, či nespadne, či sa mu to podarí, či mu nezlyhajú nohy, či stihne alebo nestihne prejsť a podobne.

A toto sa mu dialo každý jeden deň, každú chvíľu, keď mal niekam ísť.

Užíval rôzne lieky, zažíval nepríjemné stavy, obavy, úzkosti a obmedzenia už pri predstave, že má niekam ísť. Teraz v zime obzvlášť, keď sú nie dobre schodné cesty a chodníky.

SEDENIE:

Postupujem vždy rovnako, neberiem do úvahy obmedzenia diagnózami, to čo o diagnóze tvrdia lekári, ich vyjadrenia, ani to, čo považuje svet za isté a nemenné.

V úvode sme sa rozprávali, čo to s ním robí, aké máva pocity, mentálne, fyzické, na tele, či psychické. Aké myšlienky sa mu točia hlavou. A hlavne, čo si myslí o svojom „hendikepe“. To nás ovplyvňuje najviac.

A nakoniec sme to všetko spracovali v technike – prenatálneho obdobia.

Spätná väzba po mesiaci:

Klient zavolal a jeho hlas znel inak – uvoľnenejšie a jemnejšie.

Lieky prestal užívať, lebo cíti, že ich nepotrebuje. Nepamätám, aké to boli, ani na čo slúžili, ale vlastná intuícia a Bytie človeka vedie. Takže presne tak ako to cíti, tak to je.

Stavy úzkosti sa podstatne zmiernili, pri chodení a odhodlaní sa prejsť cez cestu sa obavy a strachy riadne zmenšili. Niekedy nepociťuje žiadne, niekedy áno, ale v slabšej verzii.

Lepšie sa mu kráča, je uvoľnenejší a tam zvnútra duše, si dovolí viac. Akoby viac v tomto živote chcieť. A to ho potiahne ďalej. A viac začne dostávať. Už aj začal

Urobili sme v rámci terapie maximum, na klienta nikdy netlačím, nechávam to na jeho prirodzenosti a vlastnej pripravenosti, čo všetko je schopný v danom momente „odhodiť“ a viac nežiť.

A týmto chcem povedať, že

aj keď niečím „trpíme“ od narodenia, či dlhé roky,

nech to má akýkoľvek názov,

nech sú na to akékoľvek názory vonkajšieho sveta

VŽDY SÚ TO VŠETKO LEN KONŠTRUKTY MYSLE.

My im uveríme, sme nimi naprogramovaní odmalička, prijememe ich za svoje a podľa toho sa nám potom život deje.

Všetko je dnes možné.

Možné je aj to, čo si ani len nedokážeme predstaviť, lebo naša myseľ je obmedzená.

Dnešná doba dovolí veci, ktoré ešte pár rokov dozadu boli nemysliteľné.

Budúci rok 2024 budeme pociťovať stále viac a viac, že sa dejú ľudskou rečou „ZÁZRAKY“.

Stále viac sa posúvame do úrovní, kedy príde myšlienka, nápad, túžba, či sen a ono sa hneď aj zrealizuje a uskutoční.

Kráčame do budúcnosti, kde sa budeme stále viac a viac oprosťovať od Snaženia a Snahy a len si dovolíme, aby nám tie najlepšie veci prišli samé.

Krásne dni