Regresná Terapia

Za diagnózou je vždy príbeh – a ten sa dá pochopiť, spracovať a zmeniť.

To, čo medicína často označuje ako neliečiteľnú chorobu, zdedenú diagnózu alebo celoživotné trápenie, je vo väčšine prípadov iba výsledný prejav podvedomých programov.


Tieto programy si nesieme so sebou automaticky – bez toho, aby sme o nich vedeli. Postupne však prenikajú do nášho zdravia, mysle a správania.

Podvedomé programy a vzorce správania sú najčastejšie:

  • prebraté vzorce a modely správania z prenatálneho obdobia a detstva,
  • vedome vytvorené nastavenia mysle, ktoré si osvojíme počas života.

Keď sa ich nahromadí priveľa, telo aj duša začnú volať o pomoc – prejavuje sa to chorobou, utrpením či diagnózou.

Dobrá správa

Prostredníctvom regresnej terapie sa vždy dá niečo urobiť.
Niekedy ide „len“ o zmiernenie stavu do takej miery, že prestáva byť utrpením.


Inokedy prichádza hlboká zmena – úplné oslobodenie, ľahkosť a sloboda, ktoré prinášajú nový pohľad na život.

Často si v sebe nosíme opakujúce sa presvedčenia ako napríklad:

  • „Mne nič nepomáha.“
  • „Nič sa s tým nedá robiť.“
  • „Je to navždy.“
  • „Nezvládnem to.“
  • „Druhí to majú ľahšie.“
  • „Nestojí to za to.“

Tieto postoje udržujú naše vnútorné nastavenie v zakonzervovanom stave – a niekedy ho ešte zhoršujú

Kľúčový krok

Prvým krokom je prijať, že je to pre mňa ťažké.
Druhým krokom je urobiť vnútorné rozhodnutie„Takto už nie. Toto už žiť nebudem.“

V tom momente sa do nášho bytia vleje nová energia. Objavia sa riešenia a cesty, ktoré predtým akoby vôbec neexistovali.

Prípad klientky

Jedna z mojich klientok prišla s viacerými diagnózami – psychóza, depresia, úzkosti, panické ataky.
Pre mňa však nebolo podstatné medicínske pomenovanie, ale to, ako sama seba vnímala a čo prežívala: paniku, hrôzu, stavy neexistencie, nechuť žiť.

Bola pod vplyvom silných liekov a nedokázala sama vyjsť z domu. Na terapiu ju priviezol člen rodiny.

Na sedení sme sa v pokoji rozprávali o jej ťažkostiach a pomocou regresnej terapie – prenatálnej techniky sme začali uvoľňovať programy, ktoré ju zväzovali.

Výsledok po prvom stretnutí:

  • odchádzala pokojnejšia, viac prítomná v „tu a teraz“,
  • o mesiac jej psychiatrička znížila dávku liekov o polovicu,
  • sama povedala, že ide so sestrou na dovolenku – čo bolo predtým pre ňu nepredstaviteľné,
  • jej hlas znel jasnejšie, pokojnejšie – akoby sa znova nadýchla života.

Stretli sme sa ešte viackrát, keďže jej psychické trápenia trvali celý jej život a to oslobodzovanie sa chvíľku trvalo.

Záver

To, čo nazývame diagnózou, je často len posledným signálom tela a duše, že je čas prestať žiť v starých programoch.

Regresná terapia ukazuje, že diagnóza nemusí byť rozsudkom.
Môže byť začiatkom cesty k oslobodeniu, k novému spôsobu života, kde je viac:

  • slobody,
  • ľahkosti,
  • radosti.

A najmä – múdrosti, ktorá nám už zostáva navždy.